Vítam Vás. Maľujem akrylovými a olejovými farbami na kvalitné plátno natiahnuté na drevenom ráme. Obrazy si môžete objednať podľa predlohy, ktorú mi zašlete mailom, prípadne stačí zadať kombináciu farieb a motív. Cena sa pohybuje podľa počtu, veľkosti plátna a náročnosti maľby. Prajem Vám príjemný zážitok

Miera majstrovstva nie je v dokonalosti ilúzie. Na niektorom obraze môžu byť tisíce detailov. Jeho tvorcovi môže trvať roky, kým ho vytvorí. Na inom diele je toho veľmi málo a vzniklo za niekoľko hodín či dokonca minút. Pritom nemôžeme a priori vyhlásiť, ktoré je lepšie. Možno by sme vôbec nemali používať kategórie dobrý zlý, ale hľadať cestu k umeniu tým, že ho urobíme súčasťou nášho života. To nás samo povedie k dielam, ktoré budú schopné naše životy obohatiť. Umenie je zvláštnym dobrodružstvom. Väčšinou ponúka ticho. A za tichom je veľký svet, ktorý máme šancu objaviť.

Milan Knížák- maliar, sochár, dizajnér, multimediálny umelec, riaditeľ Národnej galérie v Prahe (z prednášky detská univerzita Komenského r.2008)

Koľko stojí optimizmus?

Teraz sa pozrieme na umenie z inej strany. Niektoré umelecké diela predávajú veľmi draho. Napríklad van Goghove Slnečnice sa povedzme predávajú za 100 miliónov dolárov. O čo pritom ide? Čo sú tie slávne Slnečnice? Starý drevený napínací rám, asi pol metra plátna a farby, ktoré už stratili svoj pôvodný tón. Za to dávajú ľudia obrovské sumy. Prečo? Čo si to vlastne kupujú? Čo ľudí núti, aby za tento v podstate bezcenný a ťažko definovateľný predmet (jeho cennosť nie je exaktne stanoviteľná) vyhodili konkrétne a ťažko zarobené peniaze? Prečo má tento obraz, táto primitívna vec hodnotu? Ako je táto hodnota stanovená? Kde sú jej hranice? Kedy táto vec nadobúda hodnotu? Povedané naivne, ale podľa mňa dostatočne silno: táto vec, tento spomenutý obraz (a jemu podobné) reprezentuje určitú nedokonalosť, zbytočnosť. Kupuje sa niečo, čo tu vlastne fyzicky neexistuje, akýsi holub na streche. V obraze totiž kvalita nie je priamo prítomná. Ale kde je prítomná táto kvalita? Čo je vlastne platené? Odpovedám krátko a primitívne. Predáva a hodnotí sa tu niečo, čo môže človek dosiahnuť (akýsi ideál) a čoho odlesk je skrytý v tom konkrétnom diele. Toto dielo nám vlastne dáva tušiť, že ani my nie sme bez šance, že ľudstvo ako také má určitú šancu. Vlastne si tým kupujeme optimizmus. Kupujeme si tým vieru. Kupujeme si kumulovanú energiu. Umelec je tu ako alibi. Umelecké dielo je ako alibi nakupované, uctievané, je to akési zlaté teľa, ktoré zastupuje boha, ktorého niekedy potrebujeme, aj keď možno neexistuje. Ale neexistujúci boh je rovnako užitočný ako ten skutočný. Navyše, ktorý boh je skutočný? A sme pri podobnom probléme ako s umeleckým dielom.

Umenie prináša pokoj, vnútorné uspokojenie a pocit šťastia.

Umenie je pre každého.

Nejde len o to namaľovať si vlastný obrázok, ktorý by bol ďalšou trvalou radosťou. Ide tu o oveľa viac ako len o potechu ducha. Každou ďalšou štúdiou, každým ďalším obrázkom sa zahľadíte vždy o trochu hlbšie do prírody, na život okolo seba. Teda nielen rekreácia, zábava, nielen chvíľková záľuba, ale aj poučenie. Je k tomu však potrebná aj určitá odvaha. To ale neznamená, že na to nemáte, alebo to nemôžete skúsiť. Aj keď Vám snáď v škole kreslenie moc nešlo, aj keď si neveríte. Neverte na poveru, že umenie je len pre niekoľko vyvolených. Napokon, predsa nechcete hneď maľovať majstrovské diela.

Prednosťou kreslenia, alebo maľby je to, že vás zaujme hneď od začiatku.

Málokto si vlastne uvedomí, aké rozmanité pole skúseností a poznania mu otvára výtvarná činnosť. Len jedno je potrebné: začať a vytrvať. Ešte jednu zábranu musíte premôcť, a to bázeň a ostych z vlastného prejavu a farieb. Často musíte prekonať aj nepriazeň okolia, podceňovanie a výsmech. Nedať nič na také výroky, ako: "Rovnako to k ničomu nie je" alebo "Škoda času" a pod.. Nesmiete si sami hovoriť: "To nikdy nedokážem". Často práve tí, ktorí o svojich schopnostiach najviac pochybovali, nevedeli, že ich majú viac, ako tušili.

Najcennejším výsledkom výtvarnej činnosti nie je pekný obrázok, ale skúsenosti, ktoré získate.

Najhodnotnejšie je to, čo už viete. Na dosiahnutie takého cieľa musíte veľa riskovať a skúšať mnoho spôsobov, ako na to. Nehovorte si, že ste na to už starí. Vek v umení nerozhoduje. A neuspokojte sa s málom, alebo s priemernosťou. Ako krásne to povedal Beethoven: "Umenie od nás chce, aby sme nezostali stáť". To znamená, že sa stále musíme učiť, rozširovať svoj obzor a snažiť sa stále o dokonalejšie a pravdivejšie zobrazenie života.

Každé umenie si vyžaduje čas, usilovnosť a trpezlivosť.

Nadanie samo o sebe nestačí. Pracujte vytrvalo a pravidelne. Rozhodne nie je správne len kopírovať pohľadnice alebo reprodukcie. K vlastnému výtvarnému prejavu, ktorý má jedine význam, môžete sa dostať len postupným zdolávaním a prekonávaním prekážok.Nepochybujem o tom, že všetko, čo kreslíte, kreslíte s nadšením, láskou a s citom. Nemá predsa zmysel len tak naprázdno čmárať. Na to je naozaj škoda času. A ešte niečo dôležité je potrebné si zapamätať hneď na začiatku: nikdy sa neponáhľajte!

Začať sa musí od začiatku a pustiť sa do práce bez ohľadu na prekážky.

Prekonávanie prekážok podnecuje túžbu dostať sa ďalej, to znamená bližšie k umeniu. Hovorí sa síce, že čo raz viete, už vám nikto nevezme, ale v umení to tak celkom neplatí. Spomeňte na slová antického majstra Apella: "Ani deň bez čiary". To znamená, že v cvičení musí byť určitý poriadok, systém, ale tiež to, že naučené je dobre si občas zopakovať.

Kresba ešte viac ako maľba prezrádza rukopis a temperament tvorcu.

Ako grafológia pomáha objasniť niektoré zvláštnosti a rysy charakteru pisateľa, tak môžeme touto metódou preniknúť až k jadru tvorby. Pri pohľade na niektorú kresbu sa nám zdá na prvý pohľad, že je ťažká alebo ľahká, náladová alebo nervózna. Tvorba je zároveň výrazom radosti z tvorenia; vyžaduje určitú zvedavosť, túžbu objavovať nové motívy, nový výraz a výrazové prostriedky, vlastný výtvarný jazyk